Nestíham ani spať! Toto nedávam. Chcem maminku. Neznášam školu. Kašlem na všetko.

Pamätám si na asi najťažšie obdobie môjho štúdia. Práve som sa vrátila z polročného pobytu v Nemecku, nemala som dorobené skúšky na domácej univerzite, nestíhala som termíny na odovzadanie prvej časti bakalárky, dokonca som ani netušila o čom to reálne celé bude. Popri všetkom som sa „učila“ na štátnice a mala dvojfázové tréningy. Každý druhý týždeň som cestovala na trase Bratislava – Taliansko, Bratislava – Slovinsko, Bratislava – Nemecko a späť. Bolo jedno, kde sme boli, môj deň vyzeral vždy obdobne:

6.20 budíček (zatiaľ, čo sa varil čaj som robila ranný warm-up ešte so zlepenými očami)

Pri varení obeda som si opakovala vzorce. Plán bol každé ráno rovnaký. Prečítať jednu kapitolu a zopakovať tú minulú, pripraviť raňajky, obed, veci na vodu, rozcvičiť sa.

8.20 som naskočila na bike a 8.30 som už bola pri lodi

9.30 – 12.30 tréning na vode

12.30 – 14.30 pauza, analýza tréningu

14.30 – 16.30 tréning

A potom samozrejme zbaliť loď, vybaliť veci, nakúpiť, večerný strečing, večera a ŠTÚDIUM!

Počas obedovej pauzy som sa snažila učiť na skúšky a večer písať bakalárku. Lenže po 5 hodinách na vode mi klipkali oči už o 9 večer. Vedela som, že budem skôr či neskôr musieť obetovať jedno, alebo druhé. Zachránili ma naše dlhé cesty. Najlepšie sa mi učí počas cesty. Žiadny počítač, žiadny internet, 100%-né sústredenie. A naopak, keď som chcela byť na tréningu fresh, tresla som knihou a ľahla si do postele. Nakoniec som všetko úspešne zvládla, ale povedala som si, že potrebujem od školy chvíľu pauzu. Sama som sa však presvedčila, že sa to zvládať dá, ak máte správny time management a určené priority.

image

Nikdy pre mňa neexistovala veta „to sa nedá“. Teda samozrejme, že ju kde-tu vyslovím, a nie raz, avšak nikdy si nepripustím, že sa niečo nedá, kým do toho nedám 100% a viac. Vzdelanie pre mňa bolo vždy dôležité, toto presvedčenie mi pomohlo, aby som to všetko zvládla, lebo nebudeme si klamať, keď sa učiť nechcete, tak sa môžete nútiť akokoľvek, vždy sa nájde nejaká dokonalá výhovorka.

Keďže rozsah mojich aktivít presahoval rozpätie 24-hodiného dňa, naučila som sa využívať deň na 120%. Ako? Tu je pár tipov.

  • NÁJDI SI DENNÝ STEREOTYP – ak chodíš spať a vstávaš približne v rovnakom čase každý deň, tvoje telo si na to zvykne a už nebudeš musieť posúvať budík o ďalších a ďalších 10 minút neskôr.
  • ROZVRHNI SI AKTIVITY – keď si deň vopred spíšeš časy svojich kľúčových aktivít, budeš mať prehľad, kde sú voľné miesta, ktoré môžeš využiť napríklad na učenie.
  • NEPRECEŇUJ SVOJE SILY – aj ja si občas myslím, že som superman, ale nikto ním nie je (áno, viem že Clark Kent ním je), ak nadhodnotíš svoje sily a začneš mať sklz, budeš v strese.
  • IMPROVIZÁCIA – plán je super vec, ale povedzme si úprimne – človek mieni, život mení, a tak buď pripravený na všetky možné alternatívny (u mňa to znamenalo, že som pri sebe vždy mala nejaké poznámky, keby na mňa padol záchvat učenia).
  • DAJ SI PAUZU – nikdy sa nedá využiť 24h na plno, treba si aj oddýchnuť, dať telu a mozgu pauzičku, aby mali čas na regeneráciu (ja som si chodila zabehať a dala som si kávu pri vode).

Boli dni kedy som sa dokázala učiť každú voľnú chvíľu a potom zasa dni, kedy to nemalo zmysel a len ma to vyčerpávalo. Vtedy treba prestať, dať si pauzu, robiť niečo iné, alebo nerobiť nič. Mňa vždy motivoval práve šport, pretože som vedela, že ak školu úspešne dokončím, budem sa môcť venovať tomu, čo milujem zo všetkého najviac, jachtingu. A preto pre mňa neexistovali žiadne výhovorky. Ak aplikuješ svoju disciplínu v športe aj pri štúdiu, tak si vyhral.

ŠKOLE ZDAR!

(domi)